Doplnok:

K pápežovi Jánovi Pavlovi II. a k ďalšej ceste katolíckej cirkvi.

Jedinečný pápež Jan Pavol II. sa veľmi nehodil do zastaralých šablón: v morálnych a cirkevne právnych otázkach ho mohli vnímať ako „krajne konzervatívneho“ alebo „pravicového“, - ale bez toho, že by zastupoval „kapitálové záujmy“, ktoré sa inak s týmto smerom spájajú; ako ten, ktorý požaduje sociálnu spravodlivosť a mier, by jeho cesta skôr bola „pokroková“ alebo „ľavicová“ – bez toho, že by bola otvorená komunistickým extrémom. Ježiš sám je zásadným spôsobom za prekonanie falošných protikladov, ako sme to ukázali na našich stránkach. Ježiš je meradlom pre všetkých.

Iní činitelia katolíckej cirkvi často skôr brzdili Jána Pavla v jeho snahách: 
keď napríklad prosil Boha o prepáčenie zločinov v dejinách cirkvi, nemal zrejme podľa všetkého zachádzať tak ďaleko, ako by bol chcel; jeho kroky, ktorými pristupoval k iným cirkvám, zoslabovali výnosy vatikánskej kongregácie pre otázky viery; jeho úctivý postoj k miestam mariánskeho proroctva ako Medžugorje príslušní miestni duchovní nebrali celkom na vedomie; atď. Aj vplyv pápeža v jeho vlastnej cirkvi je teda značne obmedzený.

S novým pápežom sa vo vnútri aj mimo katolícku cirkev spájajú celkom odlišné nádeje. Podstatné by mohlo byť to, že táto cirkev sa silnejšie zameria na svoje skutočné možnosti v ekumenizme. Dôležitou zostáva aj ďalšia starostlivosť o vzťahy medzi kresťanmi a ďalšími náboženstvami – ako to presadzoval pápež v mierových modlitbách v Assisi, rovnako ako s pápežom nie priamo úzko spojený projekt „Étos sveta".

Pri vnútorných cirkevných reformách, ak by bol napríklad celibát dobrovoľný a boli by všeobecne povolené diakonky alebo aj farárky, mohli by tieto reformy vychádzať z vnútorných katolíckych úvah a z dialógu s ostatnými kresťanmi. Ekumenické východisko je teda súčasťou dneška. To však neznamená, že by bolo vhodné jednoducho prispôsobiť rímskokatolícku cirkev predsa len už veľmi povrchnej svetskej spoločnosti s jej „záujmovými skupinami".

Čo mnohí zo svojho vnútra hľadajú v spirituálnom vedení, môže cirkev alebo jej vedenie len obmedzene naplniť - nech by sa snažila o lepší vzťah k základni cirkvi. Koniec koncov to však môže – pre jednotlivca rovnako ako pre cirkev alebo cirkvi celkove – prísť len od Boha.