Naše texty jsou mimo jiné vytvořené pomocí meditačních reflexí biblických textů. Proto jsou také – kromě jejich čistě informačního obsahu - psané zejména jako výchozí bod pro meditativní reflexe evangelijních kapitol.

Štúdium Biblie, tzn. čítanie textov, jazykové a vzájomne súvisiace prepracovávanie je len jedna metóda. Počas štúdia môžu kapitoly textu a v neposlednom rade aj Boh požadovať hlbšie poznatky.
Táto webová stránka sa skladá z dlhšieho, priebežného textu, ktorého kapitoly sú dosiahnuteľné aj z obsahu. Pre dôkladnejšie štúdium odporúčame vytlačenie textu: podľa nastavenia, prehľadávača a tlačiarne, ide asi o 120 strán*.
Ten, kto sa bližšie zaujíma o viac než len o čítanie, to znamená o celistvú metódu spracovania - pri zapojení zanedbávaných vrstiev duše, môže po štúdiu jednej kapitoly tohto koncentrovaného názoru čítať zodpovedajúcu kapitolu napr. Evanjelia podľa apoštola Jána a meditovať o tom. (Ján, prípadne jeho učeníci sa zaujímali hlbším duchovným významom toho, čo sa stalo.)

V tomto smere existuje viac možností. Ako prvé sa uplatnia rovnaké predpoklady ako pre každú inú meditáciu: najskôr sa musí dostatočne uvolniť vlastná pozornosť z aktuálnych odvádzajúcich vplyvov a umlčovania problémov, čo sa dá dosiahnuť až vtedy, keď si človek naozaj uvedomí, o čo ide, alebo to vyvolá rozhovor s niekým iným tak, aby sa vytvorila duchovná otvorenosť. Pritom by človek nemal byť rušený ani únavou, hladom, akútnymi účinkami alkoholu, tabaku atď. Pri meditácii by takisto nemal rušiť ani telefón. Miesto by malo byť príjemné - v žiadnom prípade nie vedľa prístroja vytvárajúceho stres, ktorý vzniká aj z jeho vyžarovania (viď poznámka: stavebná biológia). Ten, kto už je vycvičený, môže sa koncentrovať aj na oživenom trhovisku, ale na začiatku je nezbytne účelné dbať na tieto pokyny. Donedávna sa na takúto meditáciu evanjelií používalo napríklad pomalé vyslovovanie textu so zavretými očami (napríklad Rosenkruciáni**). Aby pozornosť nemusela spočívať len na slovách, ale aj na obsahu, text sa vopred naučili naspamäť. Existoval aj variant, keď sa text sprevádzal eurytmickými posunkami. Jestvuje i možnosť text čítať a pritom ho nechať pri zavretých očiach na seba pôsobiť. Pritom sa aktívne nemyslí, alebo v každom prípade začína vlastné meditatívne spracovanie až po myslenie. Ak aj potom myšlienky pokračujú, robí sa to tak, že bez toho, aby sa na ne naďalej myslelo, človek sa na ne zo svojej strany len krátko „pozrie“. To platí aj vtedy, keď sa objavujú myšlienky, ktoré zdanlivo alebo naozaj nemajú nič spoločné s meditáciou. (Ak ide o vonkajšie zámery, možno ich napríklad zaznamenať a poznámky odložiť, aby bol duch opäť voľný. Dôležité udalosti počas meditácie sa okrem toho podľa možností zaznamenávajú, potom možno lepšie sledovať vlastný vývoj. Zvažovanie môže viesť k väčšiemu prehĺbeniu vedomia, čo však nemusí nevyhnutne nastúpiť (kontemplácia, meditácia). Navyše môže byť pomocou pripravený poznámkový blok, kam sa po prebudení môžu zaznamenať heslá. To na jednej strane pomáha spomenúť si na sny, na druhej strane sa na základe takýchto poznámok dajú lepšie sledovať sny a ich vývoj. Ak sa snové symboly zaznamenávajú počas dňa, pomáha to ešte zosilňovať toto otvorenie. Čoraz viac sa môže ukazovať, že nie všetky sny sú vysvetliteľné každodennými zážitkami a ich psychickým spracovaním, ale naopak, že tu dochádza k niečomu, čo je iným spôsobom rovnako dôležité ako deň.

Nejde o žiadne okultné rituály, ale jednoducho o to, aby sa duši poskytol čas na otvorenie sa obsahu, prípadne Bohu, namiesto toho, aby obsah dávala k dispozícii len intelektu - ktorý síce nie je zlý, ale v žiadnom prípade sám osebe nestačí na porozumenie. Časom sa to môže dotýkať všetkých vrstiev človeka, rovnako jeho vôle, ako aj jeho tela a môžu sa meniť. Až vtedy, keď sa počas meditácie ukážu nové poznatky alebo tomu zodpovedajúce sny či životné udalosti, je to práve to, čo sa dá z kapitoly vyťažiť, čo sa minimálne náznakovo začína vyskytovať vo vnútri. Potom možno pokročiť ďalej, najmä vtedy, ak je to potrebné. Nato však je nevyhnutné žiť jeden týždeň alebo ešte lepšie mesiac s jednou kapitolou. Naopak nie je nutné mať obsah už zo 100 % spracovaný, pretože tieto kroky nie sú celkom od seba vymedzené. Boh človeku necháva mať zážitky, keď to Boh chce, „nádherný deň“ sa dá k meditáciám maximálne pripraviť, nie však vynútiť. Napriek tomu žiadna teológia atď. sama nemôže nahradiť vnútornú prax, ktorá môže viesť k reálnemu uskutočňovaniu a nie k šedivej teórii. Nezávisle od možností takejto meditácie existuje však toľko ciest k rovnakému cieľu koľko je ľudí na svete.

Zatiaľ čo taká obsahovo špecifická kresťanská forma meditácie, ako ju uvádzali, sa, bohužiaľ, dnes vyskytuje len zriedkakde v cirkevnej oblasti, na osobitných cirkevných zhromaždiskách sa však to o to viac a častejšie ponúkajú iné formy meditácie. To preto, že ľudia plným právom hľadajú skúsenosti. Ibaže cirkvi po stáročia do veľkej miery zabudli na svoje vlastné duchovné a tým aj meditatívne tradície a musia ich až teraz znovu realizovať. Preto ako náhradu začali najskôr premieňať napríklad budhistické formy meditácie (ako je zen, jednoduchá tichá meditácia) a spájať ich s kresťanským alebo neutrálnym úvodom. Alebo sa používajú obrazy, maľby či jednotlivé výroky Biblie alebo kresťanských mystikov vedúcich k pokoju. Napríklad na hore Athos stále ešte prežívajúca prax grécko-ortodoxných mníchov je uvedená v našom texte ako opakujúca „Kyrie Eleison“ (Pane, zmiluj sa) - v kapitole „Ticho púšte“. Aj spevy môžu prijať rozjímavý, meditatívny charakter. Bolo by to najjednoduchšie vo svojej šírke i najúčinnejšie. Keby cirkvi poskytovali dobrý príklad, tak by počas bohoslužieb často vkladali ticho, napríklad pred modlitbou, počas modlitby alebo po nej - zatiaľ čo očakávajú pocit „odpovede“ po modlitbe, počas duchovnej porady atď. Tak by nebol tento meditatívny prvok ničím izolovaný, ale jeho hodnota by sa v súvislosti s ním mohla bezprostredne prežívať. Takéto prípravy na Božie pôsobenie môžu v podstate celého života nadobúdať meditatívny charakter - čo je v našej hektickej dobe veľmi ťažké. V každom prípade by bolo absurdné - a vyplývalo by to z veľkej nediferencovanej neznalosti - označovať každú meditáciu ako „nekresťanskú“ len preto, že niektoré meditačné formy praktizované nekresťanskými skupinami sú známejšie ako kresťanské.

A tí, ktorí v dôsledku hľadania vnútorných skúseností narazili na neschopnú a nebezpečnú cestu spotreby drog, by mohli miesto toho nájsť prostredníctvom meditácie život napĺňajúci zážitok.

* ... Koncentrované studium tištěných textů se vyhýbá oněm následkům připisovaným nezávislými badateli nadměrné internetové konzumaci a „multitaskingu" (= současně plnit více úkolů).

** Možná v křesťanské rosenkruciánské škole "Universitas Esoterica" v Berlíně (Wolfgang Wegener), která existovala až do roku 1984.

*** (Hlubší) chápání těchto stránek předpokládá zvážení jejich samozřejmosti, jakož i odpovídající dodatečně použité metody (viz výše). Takový postoj při studiu textů se považuje z druhé strany ve filozofii atd. za obecné vodítko pro seriózní práci ("princip důvěry"), Donald Davidson, "O opravdové ideji používání konceptuálního schématu", v „ Proceedings and Adresses of the American Philosophical Association", Vol.47, 1973-1974, Vol.47, 1973-1974, S. 19.)